O mimovládkach, Sorosovi a konšpiráciách v kocke

Z výročných správ Aliancie Fair-play

Politické mimovládky sú pod tlakom. Čím sa viac predierajú do čela politického boja, tým sa viac u nich začína tlačiť na to, na čo ony samé tlačia u oponentov – na zdroje financovania, konflikty záujmov a hľadanie nitky poťahujúcich postáv v pozadí. Tieto mimovládky roky útočia na oligarchické prepojenia vládnych strán. Skúmanie korupcie sa stalo hlavným nástrojom boja proti vládnym stranám, je to ústredná téma opakujúcich sa protestov. Úloha politických mimovládok sa vyhrotila až tak, že dnes už bývalý premiér za svojho hlavného oponenta opakovane neoznačuje opozičné strany, ale práve tieto mimovládky. Pripisuje im dokonca pokus o štátny prevrat a naznačuje pritom nitky vedúce k Georgovi Sorosovi. Opozičné médiá a politické mimovládky to označujú len ako lživý pokus o úskok, avšak diskusia o mimovládkach sa, či chcú alebo nie, presúva k financovaniu zo zahraničia.

Ján Orlovský – dnes už z formálne oddelenej – Sorosovej slovenskej pobočky Nadácie otvorenej spoločnosti v prvej línii obrany predkladá zastierajúci argument, že „zahraničné peniaze neziskoviek tvoria len okolo sedem percent všetkých zdrojov“. Do tohto čísla zrejme započíta všetkých skoro 70 tisíc mimovládnych organizácii na Slovensku, z ktorých väčšina môže o peniazoch zo zahraničia len snívať. Pre ilustráciu, len 37% z nich sa vôbec registruje na 2 percentá z dane (stav z r. 2016) a len 19% vôbec niečo z týchto prostriedkov dostane. O poberaní eurofondových grantov alebo (zväčša zámorských) filantropických peňazí ani nehovoriac. Tie sú vyhradené prioritne pre organizácie so silnými referenciami, t. j. väčšinou pre práve na to vybudované – politické mimovládky.

Aliancia Fair-play

Ukážme si exemplárny príklad orientovaný hlavne na americké zdroje: Alianciu Fair-play. Aby sme pochopili slová dlhoročnej riaditeľky a osoby, ktorá stála na tribúne aktuálnych protestov, Zuzany Wienk: „to, čo považujem za smiešne a nepochopiteľné, je podsúvanie akéhosi odsudzovania finančnej podpory zo zahraničia". Wienk si samozrejme nemôže dovoliť tvrdiť niečo iné. Cca tri štvrtiny objemu peňazí, ktoré kedy do Aliancie pritiekli, boli zo zahraničia.

Keď sme pri tajomnom Sorosovi, za riaditeľovania Wienk Aliancia len priamo od jeho organizácii v 44 transakciách inkasovala skoro milión Eur, čo činí 42% z jej celkových príjmov 2,2 mil. Eur (bez roku 2005). K tomu prirátajme aj peniaze tečúce od „domácich“ mimovládok, ktoré George Soros spolu s americkými korporátnymi a vládnymi peniazmi „postavil na nohy“, rozumejme roky primárne sponzoroval a teda tam má (na peňazovody) podľa všetkých merítok zdravého rozumu svoj vplyv. A nezabudnime na doláre priamo od americkej vlády, či už z ambasády alebo amerických vládnych agentúr. Celkovo sa tým dostaneme na 72% všetkých do Aliance Fair-play od jej vzniku pritečených prostriedkov. Podrobnosti v priložených tabuľkách.

Je smutným mementom dnešnej doby, že všetci lamentujú na tým, aká je postfaktuálna, ale tí, čo najviac kričia o potrebe faktov, sa na tie kľúčové, t. j. na výročné správy mimovládok, ani nepozreli. Veď načo, Soros je konšpirácia, lebo ako by to robil. Ale logika tvrdých faktov výročiek Aliancie poskytuje jednoznačný a jediný logický záver: Aliancia Fair-play je americký korporátny a vládny projekt. S Georgom Sorosom ako ústrednou mediálnou postavou v pozadí. Je jedno, či bol takto rovno vymyslený, alebo len „zachytený“ a využitý. Podotknime, že na motivácii ľudí v Aliancii pri tom nezáleží: práve čím idealistickejšia, tým len lepšie.

Zámorská filantropia

Pritom samotné Spojené štáty zahraničím sponzorované subjekty a ľudí pôsobiacich na ich území označujú ako zahraničných agentov a tí to musia vo verejnom styku o sebe deklarovať. Majú na to platný a aktívne využívaný zákon FARA. Dobre vedia prečo – sami to robia. Svoje vládne a synchronizovane aj súkromné peniaze využívajú na presadzovanie svojich záujmov vo svete. Pripomeňme si aktuálne Trumpovo heslo America first, ale môžeme sa pozrieť aj na stránku Holandského ministerstva zahraničných vecí, ktoré „tvrdo pracuje na presadzovaní holandských záujmov a hodnôt vo svete“.

Len naše politické mimovládky nás pochopiteľne presviedčajú oslavou svojich donorov: „Prevažná väčšina prostriedkov, ktoré administrujeme v prospech občianskej spoločnosti a životného prostredia na Slovensku, pochádza zo Spojených štátov amerických. Je to tak dozaista preto, lebo v americkej spoločnosti filantropia a organizované darcovstvo zohrávajú výraznú rolu v celej spoločnosti a navyše USA sú jednou z najbohatších krajín na svete. Je to však asi aj preto, lebo americkí darcovia pociťujú potrebu autentickej občianskej spoločnosti u nás intenzívnejšie ako európske súkromné či verejné inštitúcie, naše domáce nevynímajúc.“, toľko z výročnej správy nadácie Ekopolis citácia za všetky ostatné. A veľmi poučná, lebo táto správa ešte z roku 2002 (str. 7) hneď vzápätí predpovedala, že sponzorstvo americkej strany pomaly ale isto končí. Nuž neskončilo, pokračovalo ďalej a trvá dodnes. Zlá predikcia znamená zlé pochopenie reality.

Je skutočne dojímavé vidieť, ako americkej korporátnej filantropii a vládnemu establišmentu leží na srdci stav našej korupcie. Pritom korupcia korupcií zakývajúca rovno celým globálnym finančno-hospodárskym systémom prišla v roku 2008 práve z amerického korporátneho prostredia. Už desať rokov na to aj my tu na Slovensku doplácame. Zadĺžili sme sa na národnej aj európskej úrovni a o ďalších hrozbách, ktoré sú len otázkou času, čvirikajú vrabce na streche. Nedá sa nepoužiť staré osvedčené o zametaní si pred vlastným prahom.

Korupcia a korupcia

Lebo o tom je celá pointa: Prečo sa z amerických a teraz už aj bruselských peňazí skúma zásadne len národná vládna korupcia, t. j. vo verejnom sektore a v rozdeľovaní verejného rozpočtu? Keď mnohonásobne väčšia – korporátna – nie. Ukradnúť sa dá totiž aj to, čo do rozpočtu má prísť, nie len to, čo z neho odchádza. A o rád (!) väčšia škoda na verejnom rozpočte vzniká nezdanením u nás vytvorených ziskov hlavne nadnárodnými spoločnosťami, ktoré si optimalizujú svoje daňové základy odvedením profitu do zahraničia, pričom u nás zaplatia torzo daní. Ešte raz, o rád! A to je len najväčšia forma korporátnej korupcie s dopadom na verejné zdroje, existuje ešte celý rad ďalších.

Nuž korporátna korupcia sa neskúma preto, lebo by to donori zo zahraničia a lokálne pobočky zahraničných firiem z 2% korporátne filantropicky nepodporili. Nie je potrebné nikoho tajuplne presviedčať či manipulovať, je to obchodná logika. A vládno-politická korupcia sa skúma preto, lebo je to účinný (geo)politický nástroj na to, ako tlačiť na lokálnu vládu, oslabovať ju a presúvať jej moc, kam sa to hodí. V tom sa spoja – opäť nijako magicky ale rýdzo pragamicky – záujmy troch veľkých, na tom zainteresovaných aktérov: 1. Bruselu ako najslabšieho a najneskôr pristúpivšieho, ktorý by rád konečne nerušene centrálne vládol bez vrtošivých národných vlád. 2. Nadnárodných koncernov (či už priamo zo zahraničia alebo cez lokálne pobočky), ktoré si upratujú zisky a preto aj trhy a preto aj vlády. 3. Zámorského veľkého brata, ktorý má záujmy na celom svete, Európa je oficiálne jedným z jeho top 3 priorít zahraničnej politiky a silným, svojbytným štátom sa zle vládne.

Zahraničné peniaze, zahraničné záujmy

Traja veľkí aktéri s jasnými motívmi pachtiacimi po moci. A práve tí istí traja najväčší donori našich akože občianskych, ale v skutočnosti korporátnych a zahranično-vládnych mimovládok. Neskúmajúcich a oči verejnosti neobracajúcich na najväčšie korupcie, ktorú tu máme. Ale roky senzitivizujúcich len tú korupciu, na ktorú majú ich donori motívy a na ktoré ony od nich dostanú granty.

Klondajk rozkrádačiek na hulváta z 90-tych rokov je nenávratne preč, nástenkový tender by dnes ani nebol možný, každá ďalšia ficova vláda to mala ťažšie a ťažšie, aktuálne zákulisné správy hovoria, že už aj pozícia chronicky známych oligarchov výrazne oslabila. Neobhajujme nepísanú korupčnú imunitu najvyšších, nech zlodeji sedia, padni komu padni. A pritom v tomto smere aj oceňme parciálny pozitívny prínos práve politických mimovládok. Ale prečo sa nám tú šíri čoraz „blbejšia“ nálada v národe, ako keby sme to tu v najkorupčnejšej diere Európy mali zavrieť a odísť? Trendy oboch javov idú opačným smerom. Čím to je?

Bola by táto antipatriotická masochistická nálada možná, keby sme boli rovnakou smršťou faktov, analýz a denno-denných komentárov o dopade na náš život bombardovaní aj o korupcii korporátnej a euro-bruselsko-unijnej? Že na to nikto nedáva granty, tak berme teda aspoň to, čo sa núka? Veď toto. Tomu sa hovorí „využití v najčistejších úmysloch“. Americkými, bruselskými peňažnými nitkami a Sorosom ako ústrednou postavou v pozadí. Kto chce fakty, má ich mať.

Zdroje

Aliancia Fair-play

SME

Relácia o korupcii

Klub národohospodárov
s Petrom Zajacom-Vankom
25. júna 2018